Law Articles

  • DLHOPOLČEKOVÁ, O. ŠTÁTNY PODNIK AKO EMITENT DLHOPISOV

    V tomto článku sa budeme zaoberať problematikou vydávania dlhopisov štátnymi podnikmi v zmysle úpravy platnej v Slovenskej republike, ktorej sa právna doktrína dosiaľ venovala len okrajovo a ku ktorej nebola otvorená diskusia ani v rámci právnej praxe. V súvislosti s vydávaním dlhopisov štátnymi podnikmi však vyvstáva viacero otázok, ktorým sa budeme venovať.

    Dlhopisy a ich emitenti

    Dlhopisy, inak nazývané aj bondy alebo obligácie, sú dlhové (úverové) cenné papiere. „S týmto cenným papierom je spojené právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej sumy v menovitej hodnote (t. j. v peňažnej sume, na ktorú dlhopis znie) a vyplácanie výnosov z nej k určitému dátumu a povinnosť osoby oprávnenej vydávať dlhopisy (t.j. emitenta) tieto záväzky splniť.“ Dlhopisy sú obchodovateľné aj na burze cenných papierov. Právna úprava dlhopisov je v slovenskom právnom poriadku komplexne upravená v zákone č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len "Zákon o dlhopisoch").

    Legálnu definíciu pojmu dlhopis nájdeme v ust. § 1 ods. 1 Zákona o dlhopisoch, v zmysle ktorého: "Dlhopis je cenný papier, s ktorým je spojené právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej sumy v menovitej hodnote a vyplácanie výnosov z nej k určitému dátumu a povinnosť osoby oprávnenej vydávať dlhopisy (ďalej len „emitent“) tieto záväzky splniť."

    Emitentom dlhopisov môže byť podľa ust. § 6 Zákona o dlhopisoch tuzemec (právnická osoba ako i fyzická osoba zapísaná v obchodnom registri) alebo cudzozemec (výlučne právnická osoba). Emitent však môže poveriť vydaním dlhopisov v jeho mene právnickú osobu, ktorá má na túto činnosť oprávnenie podľa osobitného zákona, tzn. právnickú osobu, ktorá je oprávnená upisovať a umiestňovať finančné nástroje na základe pevného záväzku alebo poskytovať služby spojené s upisovaním finančných nástrojov v súlade s ust. § 6 ods. 1 písm. f) a ust. § 6 ods. 2 písm. f) zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších právnych predpisov.

    Separátnemu režimu podliehajú štátne dlhopisy, upravené v ust. § 18 a § 19 Zákona o dlhopisoch. Štátne dlhopisy predstavujú osobitný druh dlhopisov, ktoré v mene Slovenskej republiky vydáva Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (resp. iný subjekt poverený Ministerstvom financií SR). Emisiou štátnych dlhopisov sa zabezpečuje financovanie potrieb štátu. „Štátne dlhopisy možno vydávať v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok na základe rozhodnutia vlády, alebo na krytie schodku štátneho rozpočtu alebo v súlade s osobitným zákonom.“ V praxi môžeme vidieť, že Slovenská republika možnosť emitovania štátnych dlhopisov využíva, a tieto sú obchodované zväčša na zahraničných finančných trhoch.

    Postavenie štátneho podniku pri vydávaní dlhopisov

    Postavenie štátneho podniku je upravené v zákone č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o štátnom podniku“). Podľa Zákona o štátnom podniku je štátny podnik právnickou osobou (ust. § 5 ods. 1 Zákona o štátnom podniku), ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť (ust. § 2 ods. 1 Zákona o štátnom podniku) a jej zakladateľom je ústredný orgán štátnej správy (ust. § 4 ods. 1 Zákona o štátnom podniku).

    V prvom rade teda poukazujeme na to, že štátny podnik spĺňa predpoklady uvedené v ust. § 6 ods. 1 Zákona o dlhopisoch, aby mohol byť emitentom dlhopisov – štátny podnik založený podľa Zákona o štátnom podniku je právnickou osobou so sídlom v Slovenskej republike. V zmysle ust. § 6 Zákona o štátnom podniku je vlastníkom majetku, s ktorým štátny podnik nakladá (t.j. veci a majetkové práva, ktoré boli štátnemu podniku zverené pri jeho založení, ako i veci a majetkové práva, ktoré štátny podnik nadobudol v priebehu svojho podnikania), štát a štátny podnik tento majetok len spravuje. Štátny podnik koná pri správe majetku v mene vlastníka (t.j. Slovenskej republiky) a zastupuje ho aj v súdnych či správnych konaniach. V zmysle ust. § 6 ods. 2 Zákona o štátnom podniku má štátny podnik právo majetok štátu držať, užívať ho a nakladať s ním v súlade s právnymi predpismi, nemôže ním však zabezpečovať záväzky tretích osôb. Môžeme skonštatovať, že Zákon o štátnom podniku síce explicitne neupravuje právo štátneho podniku vydávať cenné papiere, avšak táto činnosť nie je v Zákone o štátnom podniku ani výslovne vylúčená.

    V tejto súvislosti si dovoľujeme poukázať na ust. § 24 ods. 5 písm. b) zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o Eximbanke") a na ust. § 14 ods. 2 zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o štátnej pokladnici"). Podľa ust. § 24 ods. 5 písm. b) Zákona o Eximbanke môže Eximbanka na účely Zákona o Eximbanke vydávať dlhopisy podľa Zákona o dlhopisoch. Podľa ust. § 14 ods. 2 Zákona o štátnej pokladnici je Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity oprávnená vydávať cenné papiere. Eximbanka ako i Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity síce sú právnickými osobami so sídlom v tuzemsku, zákonodarca však zároveň ich oprávnenie vydávať dlhopisy aj explicitne uviedol v zákonoch, ktorými boli založené.

    Na jednej strane sa môžeme domnievať, že v prípade, ak by zákonodarca predpokladal emitovanie dlhopisov štátnymi podnikmi, rovnako by toto oprávnenie upravil aj v Zákone o štátnom podniku. Na druhej strane však poukazujeme na skutočnosť, že oprávnenie emitovať cenné papiere nie je výslovne upravené ani pri jednotlivých obchodných spoločnostiach v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších právnych predpisov, pričom je zrejmé, že emitovanie dlhopisov sa na obchodné spoločnosti vzťahuje.

    Dlhopisy majú podobnú funkciu ako úvery, prípadne pôžičky a emitent si ich vydaním vlastne zabezpečuje finančné prostriedky, ktoré môže následne použiť pri svojej podnikateľskej činnosti. Štátny podnik ako podnikateľský subjekt, podobne ako obchodné spoločnosti, štandardne využíva úverové produkty bánk a pobočiek zahraničných bánk a ich prostredníctvom zabezpečuje a rozširuje svoje podnikateľské aktivity. V súčasnosti nám však nie je známy žiaden praktický príklad z minulosti, kedy by dlhopisy vydal aj jeden zo založených štátnych podnikov.

    Emitovaním dlhopisov by štátny podnik získal finančné prostriedky podobným spôsobom, ako je tomu pri úvere či pôžičke, avšak s rizikom, že až do úplného zaplatenia menovitej hodnoty emitovaných dlhopisov by nepoznal identitu svojich veriteľov, nakoľko títo sa môžu priebežne meniť (na rozdiel od veriteľa pri bankovom úvere), a to bez jeho súhlasu. V prípade, ak by sa teda štátny podnik dostal do omeškania so splácaním úrokov, či so zaplatením menovitej hodnoty dlhopisov, mohli by sa veritelia domáhať zaplatenia svojich nárokov súdnou cestou a následne prostredníctvom exekúcie, čím by bol de facto ohrozený majetok štátu. Za nakladanie s majetkom štátu zodpovedá riaditeľ štátneho podniku, ktorý je jeho štatutárnym orgánom a v zmysle ust. § 19 Zákona o štátnom podniku zodpovedá za hospodárnosť s nakladaním majetku v správe štátneho podniku, pričom je povinný vykonávať svoju činnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami štátneho podniku, inak je povinný nahradiť škodu, ktorú štátnemu podniku spôsobil. Nakoľko štátny podnik spravuje majetok štátu, mal by pred emitovaním dlhopisov požiadať o súhlas aj svojho zakladateľa.

    V súvislosti s problematikou vydávania dlhopisov štátnym podnikom si zároveň dovoľujeme upozorniť aj na existenciu zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o prevode majetku štátu"), ktorého predmet a rozsah je vymedzený veľmi všeobecne a rozsiahlo. Zákon o prevode majetku štátu síce neupravuje vydávanie cenných papierov ani postup pri uzatváraní úverovej zmluvy, či zmluvy o pôžičke, je však možné usúdiť, že úmyslom zákonodarcu bolo podriadiť nakladanie s majetkom štátu určitej kontrole (spočívajúcej napríklad v udeľovaní súhlasov s prevodom majetku štátu), pričom emitovanie dlhopisov je de facto takisto formou nakladania s majetkom štátu (nakladanie s finančnými prostriedkami štátu).

    Nakoľko nám nie je známy aktuálny prípad, kedy by dlhopisy emitoval v rámci Slovenskej republiky štátny podnik, zastávame názor, že výslovné stanovisko by k tejto možnosti malo zaujať predovšetkým Ministerstvo financií SR, a to s ohľadom na nasledujúce otázky:
    a) či je štátny podnik oprávnený vydať dlhopisy vo svojom mene alebo je v tomto prípade oprávnené konať len Ministerstvo financií SR, ktoré je oprávnené vydávať štátne dlhopisy, nakoľko je štátny podnik len správcom majetku štátu a
    b) či by emitovanie dlhopisov malo vplyv na zadĺženosť Slovenskej republiky.

    Zároveň si dovoľujeme upozorniť aj na ust. § 19 ods. 12 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov v zmysle ktorého: Subjekt verejnej správy, ktorým sú Železnice Slovenskej republiky, štátny podnik a obchodná spoločnosť, môže prijímať úvery alebo pôžičky, pričom ak ich celková suma prijatá v príslušnom rozpočtovom roku presiahne sumu 1 000 000 eur, len po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva financií. Vzhľadom na skutočnosť, že emitovanie dlhopisov je svojou povahou príbuzné prijatiu pôžičky, resp. úveru, je podľa nášho právneho názoru, potrebné, aby štátne podniky s ohľadom na analógiu iuris postupovali podľa citovaného zákonného ustanovenia aj v prípade vydávania dlhopisov.

    Záver

    V závere je možné zosumarizovať, že právny poriadok Slovenskej republiky síce explicitne neupravuje oprávnenie štátneho podniku emitovať dlhopisy, na druhej strane však túto možnosť ani nevylučuje. Emitovanie dlhopisov je z časového i administratívneho hľadiska pomerne náročné, podľa nášho právneho názoru by však štátny podnik nekonal v rozpore s platnými právnymi predpismi, ak by dlhopisy pri dodržaní všetkých zákonných podmienok napokon emitoval. V budúcnosti by podľa nás zároveň bolo vhodné, aby bolo takéto rozhodnutie štátneho podniku podložené aj stanoviskom Ministerstva financií SR a súhlasom zakladateľa príslušného štátneho podniku, prípadne vlády SR, resp. úpravou platnej legislatívy, ktorá by túto problematiku vyriešila. Naďalej totižto ostáva nezodpovedaná otázka či štátny podnik, ako správca majetku štátu, vôbec môže sám vydávať dlhopisy a za akých podmienok, alebo či by takéto dlhopisy mali podliehať rovnakému režimu ako vydávanie štátnych dlhopisov.

    1) SIDAK M., DURAČINSKÁ M. a kol.: Finančné právo, 1. vydanie, Bratislava: C. H. Beck, 2012, ISBN 978-80-89603-04-6, str. č. 473.
    2) BABČÁK V. a kol.: Finančné právo na Slovensku a v Európskej únii, 1. vydanie, Bratislava: EUROKÓDEX, s. r. o. 2012, ISBN: 978-80-89447-86-2, str. č. 477.

    Download
  • HLIVÁK, M. NEW BODY OF SAFEGUARDING THE FAIRNESS - THE SFA CHAMBER FOR DISPUTE RESOLUTION

    Regarding the legal aspects of the individual methods of sport dispute resolution and decision it may be stated that upon their realisation the special features of sport and sport relations prove themselves fully. A fair trial as the basic natural legal value should be applied to any form of resolving disputes while retaining the specific character of the sport activity. In the article, the author deals with the selected issues of applying the right to a fair trial resulting from the Constitution of the Slovak Republic and international conventions on basic human rights and freedoms when deciding the sport disputes. A special attention is dedicated to the mission, position, the right and the selected procedural aspects and advantages of the proceedings before the SFA Chamber for Dispute Resolution as a new body of safeguarding the justice of the SFA.

    HLIVÁK, M. New body of safeguarding the fairness – The SFA Chamber for Dispute Resolution. In: Magister Officiorum, Vol. IV, 2014, No. 3 - 4, p. 50-59.

  • HLIVÁK, M. BOSMAN CASE (JUDGMENT OF THE COURT, CASE 415/93)

    Judgment of the Court in Bosman case C-415/93 represents a specific effect of the European Union in the field of sport. The author deals in this report with the legal analysis of Bosman case at the hands of jurisdiction of the Court to answer the Questions referred for a preliminary ruling, at the hands of the general legal discretions of the Court, of free movement of workers and of the rules of sporting associations, the questions of nationality, the temporal efficiency of the judgment and the local and personal effect of judgment. Particular attention is paid to the assessing of significance of the Court‘s judgement in the Bosman case and its impact on sports law.

    HLIVÁK, M.Bosman case (Judgment of the Court, Case 415/93). In Acta Iuridica Olomucensia, 2014, Vol. 9, Supplementum 1: Supplementum 1: Foreign impacts on national law, pp. 143–156.

    Download
  • HLIVÁK, M. SELECTED ISSUES OF THE LEGAL REGULATION OF THE CONTRACT ON SALE OF AN ENTERPRISE

    The author is dealing with selected issuses of the legal regulation of the contract on sale of an enterprise in accordance with the legal regulation of the Slovak republik in connection to the legal regulation of the Czech republik, judicial decisions and opinions of legal theorist concernig this issue. The special attention is focused on the specific questions related to the contract on sale of an enterprise, in particular the essentials of the contract on the sale of an enterprise, the protection of the venodor's creditors in connection to the enterprise, transfer of the intellectual property rights, labour relations in connection with the sale of an enterprise, the business name in connection with the sale of an enterprise, the price for the sale of an enterprise, handover and takeover of the enterprise and defects and the liability for defects in case of the sale of an enterprise.

    HLIVÁK, M. Selected issuses of the legal regulation of the contract on sale of an enterprise. In The Milestones of Law in the Area of Central Europe 2013 : Collection of Papers from the International Scholastic Conference for PhD. Students and Young Scientists Organised by the Comenius University in Bratislava, Faculty of Law, on 21st - 23rd of March 2013 in the Premises of National Council of the Slovak Republic in Častá - Papiernička under the Auspices of the Dean of the Faculty of Law prof. JUDr. Pavol Kubíček, CSc. 1st. ed. Bratislava : Comenius University in Bratislava Faculty of Law, 2013. p. 387-395. ISBN 978-80-7160-368-9.

    Show link
  • HLIVÁK, M., SEPEŠI, P. BODIES (AUTHORITIES) IN SPORTS AND THEIR ABILITY TO TRANSFORM

    The authors deal with selected and current issues of transformation of football clubs with emphasis on youth football. Special attention is given to the presentation of the of new draft of the directive on legal and organizational changes of football clubs, which was drawn up in co-operation with the authors of this article and manages some of the financial problems of football clubs in the Slovak Football Association in accordance with the Act and other regulations of the SFA. The authors also provide potential solutions to the existing legal problems relating to the issue.

    HLIVÁK, M., SEPEŠI, P. Bodies (authorities) in sport and their ability to transform. In: Magister Officiorum, Vol. III, 2013, No. 4, p. 93-107.

    Show link

News

more
Print