DENNÍK HOSPODÁRSKE NOVINY: PRI ŽIAKOVI DOMA OSTANE AJ OČR. PRÁVNICI VIDIA MÍNY

Denník Hospodárske noviny publikoval článok pod názvom „Pri žiakovi doma ostane aj OČR. Právnici vidia míny“. V článku sa redaktorka HN, Simona Lucia Horváthová, zaoberala možnosťou rodiča poberať ošetrovné počas obdobia, v ktorom budú školské zariadenia otvorené, avšak rodič sa rozhodne svoje dieťa z dôvodu ochrany jeho zdravia do školského zariadenia neumiestniť. HN v článku zverejnili aj právny názor vedúceho advokáta našej advokátskej kancelárie, Mgr. Andreja Gubu, LL.M., ktorý im poskytol v jeho právnom stanovisku na základe vyžiadania redaktorky pri príprave tohto článku.

Článok ohľadom čerpania dávky ošetrovného počas dobrovoľnej školskej dochádzky, ktorý odkazuje aj na právny názor Andreja Gubu, si môžu predplatitelia Hospodárskych novín prečítať na webe HN ONLINE na nasledovnom odkaze: https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/2149839-pri-ziakovi-doma-ostane-aj-ocr-pravnici-vidia-miny, alebo si ho môžete bezplatne prečítať tu.

K problematike poberania ošetrovného počas dobrovoľnej školskej dochádzky si dovoľujeme doplniť nasledovné:

Pre vznik nároku rodiča na ošetrovné z titulu OČR je v zmysle ust. § 39 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších právnych predpisov rozhodujúce splnenie podmienky, že predškolské alebo školské zariadenie bolo rozhodnutím príslušného orgánu uzatvorené. Orgánom oprávneným rozhodnúť o zatvorení resp. o otvorení predškolských a školských zariadení je Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. ÚVZ SR vydal dňa 12. 3. 2020 opatrenie, ktorým zakázal prevádzku predškolských a školských zariadení s účinnosťou od 13. 3. 2020 na neurčitý čas (až do odvolania). V nadväznosti na opatrenie ÚVZ SR vydalo aj Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky usmernenie, ktorým prerušilo vyučovanie v školských a predškolských zariadeniach. Ak by ministerstvo chcelo obnoviť vyučovanie v školských a predškolských zariadeniach, hoci len na dobrovoľnej báze, musel by ÚVZ SR najprv prijať opatrenie o otvorení školských a predškolských zariadení. Následne by bolo pre vznik nároku rodiča na ošetrovné určujúce nie to, že usmernením ministerstva je na dobrovoľnej báze obnovené vyučovanie, ale skutočnosť, že opatrením ÚVZ SR boli školské a predškolské zariadenia otvorené, čo je prekážkou vzniku nároku na dávku ošetrovného podľa súčasného znenia zákona o sociálnom poistení.

Zastávame právny názor, že ak by došlo k otvoreniu školských a predškolských zariadení za súčasného právneho stavu (bez zmeny zákona o sociálnom poistení) a rodič by sa rozhodol využiť možnosť svoje dieťa do školského alebo predškolského zariadenia neumiestniť, nárok na ošetrovné by mu zanikol.

Právna úprava zákona o sociálnom poistení úplne nekorešponduje (nie je prepojená) s právnou úpravou zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov a ani zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov. V zmysle zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia totiž nemusí byť pri ohrození verejného zdravia školské zariadenie úplne uzatvorené, ale jeho prevádzka môže byť len obmedzená - napríklad môže dôjsť k obmedzeniu počtu žiakov v triedach, k skráteniu dennej dĺžky vyučovania alebo k obmedzeniu počtu dní, v ktorých bude vyučovanie prebiehať. Nie je teda vylúčené, že v praxi by mohla nastať situácia, kedy rodič nebude môcť v určitom období z kapacitných dôvodov umiestniť dieťa do školského zariadenia, lebo deti sa budú striedať pri výučbe (napríklad v týždňových cykloch), ale nárok na ošetrovné mu za toto obdobie nevznikne, keďže školské zariadenie uzatvorené nie je.

Pojem „dobrovoľná školská dochádzka“ nie je v žiadnom všeobecne záväznom právnom predpise definovaný. Školský zákon, ktorý upravuje školskú dochádzku, definuje iba pojem „povinná školská dochádzka“. Súčasná právna úprava ani neumožňuje rodičovi bez relevantného dôvodu svojvoľne neposlať dieťa do školy v čase, keď je školské zariadenie otvorené a školské vyučovanie prebieha. Ak by zákonodarca zamýšľal umožniť napríklad v čase núdzového stavu rodičom dieťaťa rozhodnúť o dobrovoľnej účasti na školskom vyučovaní, mal by zmeniť jednak školský zákon, jednak sa v zákone o sociálnom poistení vysporiadať s nárokom rodiča toho dieťaťa, ktoré rodič nepošle do školy, na dávku ošetrovného. Ak by sme vychádzali zo striktne gramatického výkladu zákona, podmienkou vzniku nároku rodiča na ošetrovné je, že školské zariadenie, ktoré inak dieťa navštevuje, je rozhodnutím príslušného úradu uzatvorené. Nesplnenie tejto podmienky má za následok, že nárok na ošetrovné rodičovi dieťaťa nevznikne.

Vychádzajúc z článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej „štátne orgány smú  konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“, musí Sociálna poisťovňa ako orgán verejnej moci postupovať pri posudzovaní žiadostí žiadateľov o dávku ošetrovného striktne v súlade so zákonom. Ak teda rodič dieťaťa po otvorení školy nepošle dieťa do školy (rozhodne sa vzhľadom na avizovanú dobrovoľnosť školského vyučovania dieťa nechať doma a zabezpečiť starostlivosť oň osobne), nárok na ošetrovné mu podľa nášho právneho názoru nevznikne. Zastávame právny názor, že ak zamýšľa Sociálna poisťovňa poskytovať rodičom ošetrovné aj v takýchto prípadoch a nechce porušiť zákon, je potrebné zákon o sociálnom poistení zmeniť.