PRI ROZHODOVANÍ ČI (NE)VOLAŤ POLÍCIU UŽ NEZOHRÁVA ROLU VÝŠKA HMOTNEJ ŠKODY – PRAKTICKÉ DOPADY PRI UPLATŇOVANÍ PRÁV Z POISTNÝCH ZMLÚV

Donedávna bola v našom právnom systéme zakotvená úprava, ktorá vodičom ukladala pri dopravnej nehode povinnosť „odhadnúť“ výšku škody na motorovom vozidle a následne, ak dospeli k záveru, že škoda zjavne prevyšuje sumu 3.990,- EUR, volať políciu.

Ako bolo naznačené, tento stav už v súčasnosti netrvá. K zmene došlo novelou prijatou zákonom č. 179/2022 Z. z. ktorým sa mení zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zo dňa 05.05.2022, ktorá nadobudla účinnosť dňa 01.07.2022 (ďalej len „Novela“).

Novelou došlo k vypusteniu písm. d) z § 64 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o cestnej premávke“):

„Dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej
...
d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.“

Podľa § 125 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) sa pod väčšou škodou rozumie suma 2.660,- EUR a teda jedenapolnásobok takejto škody predstavuje sumu 3.990,- EUR. 

Z dôvodovej správy k Novele vyplýva, že zákonodarca vypustil písm. d) z § 64 ods. 1 Zákona o cestnej premávke kvôli výške hmotnej škody, kedy sumu 3.990,- EUR považuje s ohľadom na vývoj (ekonomický či hospodársky) oproti roku 2009 za prekonanú.[1]

V § 66 ods. 2 písm. a) Zákona o cestnej premávke zákonodarca zakotvil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu polícii. Z tohto ustanovenia vyplýva povinnosť volať políciu len pri dopravných nehodách.

V dôsledku vypustenia písm. d) z § 64 ods. 1 Zákona o cestnej premávke, došlo od 01.07.2022 k zániku povinnosti privolať políciu ku škodovej udalosti, pri ktorej boli poškodené motorové vozidlá a škoda na niektorom z motorových vozidiel zároveň prekročila 3.990,- EUR.

Naďalej je potrebné volať políciu v týchto prípadoch (v zmysle Zákona o cestnej premávke ide o dopravné nehody):

• ak sa usmrtí alebo zraní osoba;
• ak sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie;
• ak uniknú nebezpečné veci podľa osobitného zákona[2];
• vodič zúčastneného vozidla je pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia;
• ak sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na zavinení;
• ak účastník porušil niektorú z nasledovných povinností:
  • bezodkladne zastaviť vozidlo (v praxi ide najmä o odídenie z miesta nehody bez zastavenia vozidla),
  • preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti,
  • poskytnúť údaje o poistení vozidla,
  • vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu[3],
  • zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky,
  • urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky,
  • ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a vyplniť s ňou a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu[4].[5]

Účinnosťou Novely pribudli účastníkom škodovej udalosti nové praktické povinnosti, ktoré doteraz za nich riešila polícia, najmä z pohľadu presného a jasného zadokumentovania vzniknutej škody. Z praktickej skúsenosti našich klientov vieme, že   pri škodovej udalosti zúčastnené osoby pristupovali k zdokumentovaniu nehody často laxne (napr. nedostatočne vyplnili záznam o nehode), keďže poisťovňa mala doteraz vždy pri likvidácii poistnej udalosti aj podklady polície, spravidla policajnú správu o nehode. S ohľadom na skutočnosť, že sa pri škodových udalostiach po novom neprivoláva polícia je potrebné, aby účastník škodovej udalosti venoval zvýšenú pozornosť spravidla nasledovným úkonom:

• zdokumentovanie škôd vzniknutých na motorových vozidlách – odporúča sa fotografia z blízka i celkový pohľad na poškodenie;
• zdokumentovanie postavenia motorových vozidiel ešte pred ich pohnutím, resp. odtiahnutím (ak to umožňujú okolnosti vzniknutej škodovej udalosti a neohrozuje sa bezpečnosť účastníkov cestnej premávky) – odporúča sa fotografia z viacerých uhľov;
• zdokumentovanie celého miesta vzniku škodovej udalosti (ak to umožňujú okolnosti vzniknutej škodovej udalosti a neohrozuje sa bezpečnosť účastníkov cestnej premávky) – odporúča sa  fotografia z diaľky;
• podrobné vyplnenie záznamu o nehode – zaznačenie zodpovednej osoby a vyplnenie všetkých položiek, podpis vinníka i poškodeného – tejto zákonnej povinnosti je potrebné po novom venovať zvýšenú pozornosť, keďže údaje v nej už nie sú podporené policajnou správou, tak ako tomu bolo doteraz;
• presné a detailné slovné opísanie vzniku škodovej udalosti v rámci záznamu o nehode – tejto povinnosti je potrebné po novom venovať zvýšenú pozornosť, keďže údaje v nej už nie sú podporené policajnou správou, tak ako tomu bolo doteraz;
• zaznačenie svedkov dopravnej nehody (ak existujú) do záznamu o nehode.

Vyššie uvedené úkony sú často neopakovateľné a je potrebné k nim pristupovať zodpovedne, poisťovni je potrebné vždy preukázať priebeh a rozsah vzniku škody. Prípadné nedostatky v dostatočnom zadokumentovaní môžu následne viesť k zamietnutiu poistného plnenia či jeho čiastočnému kráteniu.

Vzniknutú škodu si vodiči spravidla  uplatňujú voči poisťovni. Škoda poškodeného sa uhrádza z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „PZP“) vinníka. Zároveň si môže vinník škodu uplatňovať zo svojho havarijného poistenia (ďalej len „KASKO“), samozrejme za predpokladu, že ho má uzatvorené.

Poisťovne vo svojich všeobecných poistných podmienkach upravujú povinnosť volať políciu v prípade vzniku hmotnej škody zjavne prevyšujúcej jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona. Od účinnosti Novely poisťovne postupne pristupujú k zmene všeobecných poistných podmienok.

V prípade PZP sa pri povinnostiach účastníkov dopravnej nehody postupuje podľa Zákon o PZP. V § 12 ods. 1 písm. e) a ods. 2 písm. f) Zákona o PZP je stanovená povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu.

Máme za to, že od účinnosti Novely sa povinnosti upravené v týchto ustanoveniach Zákona o PZP nevzťahujú na účastníkov škodovej udalosti, pri ktorej dôjde len k hmotnej škode, resp. nie sú splnené kritériá pre volanie polície uvedené vyššie. Uvedené podľa nášho názoru platí aj pre prípady, kedy túto povinnosť majú poisťovne upravenú vo všeobecných poistných podmienkach, nakoľko tie nemôžu byť v rozpore so zákonom. Takéto ustanovenie vo všeobecných poistných podmienkach považujeme za nulitné.

Zároveň je potrebné opätovne poukázať na skutočnosť, že touto zmenou dochádza k preneseniu povinností zo strany polície na účastníkov škodovej udalosti.

V prípade KASKA je situácia obdobná. Ide síce o súkromnoprávny vzťah, kde platí zmluvná voľnosť, avšak poisťovne nemôžu ukladať poistníkovi/poistenému povinnosť volať pri škodových udalostiach políciu, keď im to neukladá samotný zákon. Totižto poisťovne nemôžu úkolovať políciu. S ohľadom na uvedené, by aj tu malo ísť o nulitné ustanovenia všeobecných poistných podmienok.

Aj v tomto prípade platí, že účastníci škodovej udalosti musia riadne a dostatočne zabezpečiť vykonanie všetkých vyššie uvedených úkonov.

Iné platí pri škodových udalostiach na motorovom vozidle nesúvisiacich priamo s haváriou (škodovou udalosťou podľa Zákona o cestnej premávke). V rámci KASKA je možné dojednať aj poistenie iných rizík ako je riziko havárie. Môže ísť napríklad o poistenie živelných rizík, vandalizmu, krádeže, stretu so zverou a pod. Pri týchto škodových udalostiach je potrebné naďalej volať políciu, ak to určujú všeobecné poistné podmienky.

Ďalej do pozornosti dávame, že v prípade, ak sa účastníci škodovej udalosti rozhodnú zavolať políciu, tak vinník sa po novom nedopustí priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o priestupkoch“), ale dopustí sa priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k) alebo písm. l) Zákona o priestupkoch.[6] Táto zmena sa odzrkadľuje najmä vo výške prípadnej pokuty.[7]

Záverom je potrebné zdôrazniť, že aktuálna právna úprava môže vytvárať značnú právnu neistotu účastníkov škodovej udalosti a to najmä v prípade, ak nedostatočne (nedôsledne) zdokumentujú priebeh a rozsah vzniknutej škody.  Novelou bolo celé zdokumentovanie škodovej udalosti, ako aj určenie vinníka prenesené z polície, ktorá tieto prípady riešila denne, na účastníkov škodovej udalosti. Účastníci škodovej udalosti v praxi nemusia disponovať dostatočnými znalosťami a schopnosťami zaznamenať škodovú udalosť v rovnakom rozsahu ako to robila polícia. Nedostatočné zdokumentovanie priebehu a rozsahu vzniknutej škody tak môže v budúcnosti viesť k vzniku výrazných komplikácií pri vymáhaní vzniknutej škody voči poisťovni. Za účelom predchádzania vzniku sporov s poisťovňou, či sporov medzi účastníkmi škodovej udalosti je preto nevyhnutné k zdokumentovaniu škodovej udalosti pristupovať s maximálnou obozretnosťou.