Odborné články

  • KURZARBEIT – VČERA, DNES A ZAJTRA

    11. novembra 2020 | Autor: DIANA HAMAROVÁ a ANDREJ ROLFES

    Kurzarbeit (short-time work scheme) ako alternatíva skončenia pracovného pomeru z organizačných dôvodov je forma sociálneho poistenia spočívajúca v redukcii pracovného času a mzdy zamestnanca, s tým, že štát prevezme osobné náklady na zamestnanca. Názory odborníkov na kurzarbeit ako prostriedok krízového manažmentu podporujúci zamestnanosť sa zásadne líšia. Tento inštitút bol v praxi prvýkrát aplikovaný už v roku 1910 v Spolkovej republike Nemecko. Slovenská republika začala kurzarbeit využívať naplno až v roku 2020, po vypuknutí pandémie ochorenia COVID-19.

    Článok v anglickom jazyku zameraný na porovnanie najdôležitejších zmien, ku ktorým došlo v uplynulých mesiacoch v súvislosti s aplikáciou inštitútu kurzarbeitu v Nemecku a na Slovensku, si môžete prečítať kliknutím na tlačidlo "Na stiahnutie" (EN).

    Na stiahnutie

  • NÁKLADNÁ DOPRAVA A VYSIELANIE ZAMESTNANCOV Z HĽADISKA PRÁVA EÚ

    20. novembra 2019 | Autor: KATARÍNA MESIARIKOVÁ a BARBORA MIHÁLIKOVÁ

    Kamiónová doprava je podnikateľskou činnosťou s ktorou súvisia mnohé nevyriešené otázky. Jednou z problematických tém kamiónovej prepravy je postavenie zamestnancov, vykonávajúcich prácu vodičov mimo územia ich miesta výkonu práce, ktoré vo svetle jednotlivých krajín Európskej únie nie je jednotné a spôsobuje zamestnávateľom značné administratívne zaťaženie. Častým problémom zamestnávateľov je určenie, či je zamestnanec pri plnení jeho pracovných úloh vodiča vyslaný na výkon práce pri poskytovaní služieb mimo územia SR alebo je jeho pobyt mimo územia SR vnímaný ako zahraničná pracovná cesta. Súčasný právny systém jednotlivých krajín Európskej únie vo vzťahu ku kamiónovej doprave však nie je jednotný a iné členské štáty EÚ otázku posúdenia zahraničných pracovných ciest upravujú odlišne, čo zároveň vyvoláva povinnosť zamestnávateľa dodržiavať mzdové podmienky rôznych členských štátov EÚ. Z tohto dôvodu Európska komisia predstavila v roku 2017 pod názvom „balík mobility“ tri iniciatívy reprezentujúce najväčšiu zmenu pravidiel cestnej dopravy Európskej únie.

    Celý článok (v anglickom jazyku) zaoberajúci sa iniciatívou EÚ označenej ako Mobility package I, ktorá zastrešuje práve postavenie zamestnancov pri výkone práce mimo územia ich miesta výkonu práce si môžete prečítať v ročenke Investment Advisory Guide 2019/2020 vydávanej vydavateľstvom The Slovak Spectator.

    Čítať ďalej

  • De lege lata – Inštitút opravy chýb v katastrálnom operáte

    17. októbra 2019 | Autor: JOZEF NÁDASKÝ a FILIP UHLIARIK

    Oprava chýb v katastrálnom operáte je osobitný právny inštitút upravený v ust. § 59 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“), ktorému sa v právnej teórii venuje malá pozornosť, a to napriek tomu, že je v právnej praxi Okresných úradov, katastrálnych odborov vo veľkej miere využívaný. Rovnako jeho význam súvisí aj s materiálnou publicitou katastra nehnuteľností, ktorá je založená na zásade hodnovernosti a následnej záväznosti určených údajov katastra nehnuteľností.
    Významnou sa v tomto smere stala novela Katastrálneho zákona prijatá zákonom č.212/2018 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony zo dňa 19. 6. 2018, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1. 10. 2018. Táto Novela rozšírila právnu úpravu inštitútu opravy chýb a zároveň ju prispôsobila požiadavkám súčasnej právnej praxe. Súčasne môžeme povedať, že novelou bola v ust. § 59 ods. 1 prvá veta Katastrálneho zákona stanovená definícia konania o oprave chýb, a to v nasledujúcom znení: „Konanie o oprave chyby je konanie, v ktorom okresný úrad opravuje chybné údaje katastra, ktoré vznikli jeho vlastnou činnosťou alebo činnosťou iných štátnych orgánov, notárov alebo iných osôb na základe chybných podkladov okresného úradu.“

    Čítať ďalej

  • Bagateľný cenzus pri dovolaniach v sporoch s ochranou slabšej strany

    16. apríla 2019 | Autor: DAVID SOUKENÍK a MILAN BÉREŠ

    Po uplynutí takmer troch rokov od nadobudnutia účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) sa nový civilný proces prejavuje ako efektívny prostriedok riešenia súdnych sporov vyplývajúcich z hmotného práva. Aj vplyvom ustálenej rozhodovacej praxe a súdneho dotvárania práva sa v praxi tento procesný predpis dopĺňa. V niektorých prípadoch si súd, ako orgán aplikácie práva, vystačí s jednoduchým gramatickým výkladom právnych noriem, inokedy musí konfrontovať viacero druhov výkladu a vybrať ten najefektívnejší s prihliadnutím na potreby a účel daného skutkového stavu. V situáciách zákonodarcom opomenutých môže súd využiť analógiu upravenú v článku 4 CSP. Problémom, ktorý pri možnosti tejto výkladovej autonómie môže v aplikačnej praxi nastať, je negatívny dopad nesprávnej interpretácie na strany sporu a na všetky subjekty, ktoré sa pro futuro môžu ocitnúť v podobnom postavení (keďže sa vytvára ustálená rozhodovacia prax). Negatívum situácie sa stupňuje v prípade, ak má rozhodnutie aj ústavnoprávne konotácie (o tom v nasledujúcom texte) a neumožní výkon základných práv vyplývajúcich z ústavy.

    Aplikačná prax diferencuje medzi podmienkami uplatnenia riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. In concreto pre prípad využitia mimoriadneho opravného prostriedku – dovolania, musia byť kumulatívne splnené podmienky na jeho uplatnenie. Esenciálnou náležitosťou tohto procesného úkonu je okrem iného aj vymedzenie dovolacieho dôvodu, resp. simultánne viacerých dovolacích dôvodov. CSP diferencuje medzi dvoma kategóriami dovolacích dôvodov. Prvou z nich sú vady zmätočnosti vymedzené v ust. § 420 CSP. Tieto vady zmätočnosti súvisia s nezákonným procesným postupom súdu. Tou druhou kategóriou, vymedzenou v ust. § 421 CSP, sú dôvody súvisiace s právnym posúdením veci, kedy sa dovolanie podáva voči rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorý potvrdil alebo zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, vtedy ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. V tomto článku sa budeme venovať len dovolaciemu dôvodu súvisiacemu s právnym posúdením veci.
    Na to, aby sa mohla kreovať judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“), musia sa riešiť právne otázky predtým neriešené, riešené dovolacím súdom rozdielne, poprípade riešené ale v dôsledku dynamického vývoja spoločenských vzťahov si doterajšie riešenia vyžiadajú aktualizáciu a odvolacie súdy sa musia odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe. V súvislosti s riešením právnych otázok nesmieme opomenúť ustanovenie § 422 CSP. Pre prípad riešenia právnych otázok sporov s peňažným plnením musí dôjsť k naplneniu požiadavky prekročenia bagateľného cenzu. Bagateľný cenzus predstavuje minimálnu hranicu vyjadrenú v peniazoch, ktorú musí hodnota peňažného sporu prekročiť, ak chce subjekt podať dovolanie týkajúce sa riešenia právnej otázky. Ako uvádza F. Sedlačko, „Bagateľný cenzus je v § 422 ods. 1 CSP vymedzený tak, že napriek splneniu zákonných podmienok podľa § 421 ods. 1 CSP nie je dovolanie prípustné vo veciach peňažného plnenia neprevyšujúceho desaťnásobok minimálnej mzdy, resp. dvojnásobok minimálnej mzdy v sporoch s ochranou slabšej strany.“ Táto hranica je teda vymedzená na desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. V prípade sporov s ochranou slabšej strany je bagateľný cenzus nastavený na dvojnásobok minimálnej mzdy (na príslušenstvo sa taktiež neprihliada).

    A práve pri sporoch s ochranou slabšej strany sa vynára otázka, či sa spomínaná znížená hranica cenzu na podanie dovolania uplatní len na dovolania podané slabšou stranou, alebo aj na dovolania podané zamestnávateľom, dodávateľom a subjektom označeným ako diskriminujúci (na účely tohto článku ďalej len „silnejšie strany“).

    Čítať ďalej

  • ŠTRAJK

    03. decembra 2018 | Autor: ANDREJ GUBA a SIMONA HORÁKOVÁ

    Aké sú podmienky jeho vyhlásenia? Kedy je nelegálny? Aké má zamestnávateľ možnosti vlastnej právnej ochrany?
    Odpovede na tieto otázky poskytli naši špecialisti na pracovné právo – vedúci advokát Andrej Guba a advokátska koncipientka Simona Horáková. Celý článok bol uverejnený v PRÁVO, špeciálnej prílohe denníka SME z 30. novembra 2018.

    Čítať ďalej

Aktuality

viac
Tlačiť