Odborné články

  • Bagateľný cenzus pri dovolaniach v sporoch s ochranou slabšej strany

    16. apríla 2019 | Autor: DAVID SOUKENÍK a MILAN BÉREŠ

    Po uplynutí takmer troch rokov od nadobudnutia účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) sa nový civilný proces prejavuje ako efektívny prostriedok riešenia súdnych sporov vyplývajúcich z hmotného práva. Aj vplyvom ustálenej rozhodovacej praxe a súdneho dotvárania práva sa v praxi tento procesný predpis dopĺňa. V niektorých prípadoch si súd, ako orgán aplikácie práva, vystačí s jednoduchým gramatickým výkladom právnych noriem, inokedy musí konfrontovať viacero druhov výkladu a vybrať ten najefektívnejší s prihliadnutím na potreby a účel daného skutkového stavu. V situáciách zákonodarcom opomenutých môže súd využiť analógiu upravenú v článku 4 CSP. Problémom, ktorý pri možnosti tejto výkladovej autonómie môže v aplikačnej praxi nastať, je negatívny dopad nesprávnej interpretácie na strany sporu a na všetky subjekty, ktoré sa pro futuro môžu ocitnúť v podobnom postavení (keďže sa vytvára ustálená rozhodovacia prax). Negatívum situácie sa stupňuje v prípade, ak má rozhodnutie aj ústavnoprávne konotácie (o tom v nasledujúcom texte) a neumožní výkon základných práv vyplývajúcich z ústavy.

    Aplikačná prax diferencuje medzi podmienkami uplatnenia riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. In concreto pre prípad využitia mimoriadneho opravného prostriedku – dovolania, musia byť kumulatívne splnené podmienky na jeho uplatnenie. Esenciálnou náležitosťou tohto procesného úkonu je okrem iného aj vymedzenie dovolacieho dôvodu, resp. simultánne viacerých dovolacích dôvodov. CSP diferencuje medzi dvoma kategóriami dovolacích dôvodov. Prvou z nich sú vady zmätočnosti vymedzené v ust. § 420 CSP. Tieto vady zmätočnosti súvisia s nezákonným procesným postupom súdu. Tou druhou kategóriou, vymedzenou v ust. § 421 CSP, sú dôvody súvisiace s právnym posúdením veci, kedy sa dovolanie podáva voči rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorý potvrdil alebo zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, vtedy ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. V tomto článku sa budeme venovať len dovolaciemu dôvodu súvisiacemu s právnym posúdením veci.
    Na to, aby sa mohla kreovať judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“), musia sa riešiť právne otázky predtým neriešené, riešené dovolacím súdom rozdielne, poprípade riešené ale v dôsledku dynamického vývoja spoločenských vzťahov si doterajšie riešenia vyžiadajú aktualizáciu a odvolacie súdy sa musia odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe. V súvislosti s riešením právnych otázok nesmieme opomenúť ustanovenie § 422 CSP. Pre prípad riešenia právnych otázok sporov s peňažným plnením musí dôjsť k naplneniu požiadavky prekročenia bagateľného cenzu. Bagateľný cenzus predstavuje minimálnu hranicu vyjadrenú v peniazoch, ktorú musí hodnota peňažného sporu prekročiť, ak chce subjekt podať dovolanie týkajúce sa riešenia právnej otázky. Ako uvádza F. Sedlačko, „Bagateľný cenzus je v § 422 ods. 1 CSP vymedzený tak, že napriek splneniu zákonných podmienok podľa § 421 ods. 1 CSP nie je dovolanie prípustné vo veciach peňažného plnenia neprevyšujúceho desaťnásobok minimálnej mzdy, resp. dvojnásobok minimálnej mzdy v sporoch s ochranou slabšej strany.“ Táto hranica je teda vymedzená na desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. V prípade sporov s ochranou slabšej strany je bagateľný cenzus nastavený na dvojnásobok minimálnej mzdy (na príslušenstvo sa taktiež neprihliada).

    A práve pri sporoch s ochranou slabšej strany sa vynára otázka, či sa spomínaná znížená hranica cenzu na podanie dovolania uplatní len na dovolania podané slabšou stranou, alebo aj na dovolania podané zamestnávateľom, dodávateľom a subjektom označeným ako diskriminujúci (na účely tohto článku ďalej len „silnejšie strany“).

    Čítať ďalej

  • ŠTRAJK

    03. decembra 2018 | Autor: ANDREJ GUBA a SIMONA HORÁKOVÁ

    Aké sú podmienky jeho vyhlásenia? Kedy je nelegálny? Aké má zamestnávateľ možnosti vlastnej právnej ochrany?
    Odpovede na tieto otázky poskytli naši špecialisti na pracovné právo – vedúci advokát Andrej Guba a advokátska koncipientka Simona Horáková. Celý článok bol uverejnený v PRÁVO, špeciálnej prílohe denníka SME z 30. novembra 2018.

    Čítať ďalej

  • AKÉ POVINNOSTI MAJÚ ZAHRANIČNÍ PARTNERI VEREJNÉHO SEKTORA?

    23. novembra 2018 | Autor: MILAN GOCNÍK a ADAM VOZÁR

    Zahraničné subjekty majúce záujem pôsobiť na slovenskom trhu a vstupovať do zmluvných vzťahov s verejným sektorom často prekvapí slovenská protischránková legislatíva. Osoby, ktoré sú považované za partnerov verejného sektora sú povinné registrovať sa v Registri partnerov verejného sektora - osobitnom informačnom systéme verejnej správy, cieľom ktorého je odkryť vlastnícku a riadiacu štruktúru spoločností vstupujúcich do zmluvných vzťahov s verejným sektorom (orgánmi štátnej správy, samosprávy, či inými subjektmi nakladajúcimi s verejnými zdrojmi či majetkom).

    Celý článok (v anglickom jazyku) so stručným prehľadom povinností v tejto oblasti, najmä na koho sa tieto povinnosti vzťahujú, ako prebieha registrácia a aké sú riziká v prípade nesplnenia povinností si môžete prečítať v ročenke Investment Advisory Guide 2018/2019, ktorú vydáva vydavateľstvo The Slovak Spectator.

    Čítať ďalej

  • ROZHODCOVSKÉ KONANIE MEDZI ČLENSKÝM ŠTÁTOM EÚ A INVESTOROM Z INÉHO ČLENSKÉHO ŠTÁTU

    23. novembra 2018 | Autor: ANDREA ERBENOVÁ a BARBORA IVANOVÁ

    Aké sú možnosti vedenia rozhodcovského konania medzi členským štátom Európskej únie a investorom z iného členského štátu v kontexte recentného rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie?

    Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí C - 284/16, Slovenská republika/Achmea BV. vyhlásil rozhodcovské zmluvy (doložky), obsiahnuté v dohodách o ochrane investícií uzatvorených medzi členskými štátmi za odporujúce primárnemu právu. Predmetné rozhodnutie sa týkalo prípadu dohody o podpore a vzájomnej ochrane investícií (ďalej len "dohoda"), uzatvorenej medzi právnym predchodcom Slovenskej republiky (Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou) a Holandským kráľovstvom pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Na základe uvedenej dohody mohol investor jedného z členského štátu (v tomto prípade Holandské kráľovstvo) v prípade sporu týkajúceho sa investícií začať konanie proti tomuto druhému štátu pred rozhodcovským súdom, ktorého právomoc sa tento štát zaviazal akceptovať. Súdny dvor Európskej únie potvrdil princíp prednosti európskeho práva a takéto dohody vyhlásil za nezlučiteľné s ustanoveniami Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

    Celý článok (v anglickom jazyku) o dôvodoch, ktoré viedli Súdny dvor Európskej únie k takémuto záveru ako aj následky jeho rozhodnutia pre budúcnosť, nájdete v ročenke Investment Advisory Guide 2018/2019, ktorú vydáva vydavateľstvo The Slovak Spectator.

    Čítať ďalej

  • ŠTÁTNY PODNIK AKO EMITENT DLHOPISOV

    20. apríla 2018 | Autor: OĽGA DLHOPOLČEKOVÁ

    V tomto článku sa budeme zaoberať problematikou vydávania dlhopisov štátnymi podnikmi v zmysle úpravy platnej v Slovenskej republike, ktorej sa právna doktrína dosiaľ venovala len okrajovo a ku ktorej nebola otvorená diskusia ani v rámci právnej praxe. V súvislosti s vydávaním dlhopisov štátnymi podnikmi však vyvstáva viacero otázok, ktorým sa budeme venovať.

    Dlhopisy a ich emitenti

    Dlhopisy, inak nazývané aj bondy alebo obligácie, sú dlhové (úverové) cenné papiere. „S týmto cenným papierom je spojené právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej sumy v menovitej hodnote (t. j. v peňažnej sume, na ktorú dlhopis znie) a vyplácanie výnosov z nej k určitému dátumu a povinnosť osoby oprávnenej vydávať dlhopisy (t.j. emitenta) tieto záväzky splniť.“ Dlhopisy sú obchodovateľné aj na burze cenných papierov. Právna úprava dlhopisov je v slovenskom právnom poriadku komplexne upravená v zákone č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len "Zákon o dlhopisoch").

    Legálnu definíciu pojmu dlhopis nájdeme v ust. § 1 ods. 1 Zákona o dlhopisoch, v zmysle ktorého: "Dlhopis je cenný papier, s ktorým je spojené právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej sumy v menovitej hodnote a vyplácanie výnosov z nej k určitému dátumu a povinnosť osoby oprávnenej vydávať dlhopisy (ďalej len „emitent“) tieto záväzky splniť."

    Emitentom dlhopisov môže byť podľa ust. § 6 Zákona o dlhopisoch tuzemec (právnická osoba ako i fyzická osoba zapísaná v obchodnom registri) alebo cudzozemec (výlučne právnická osoba). Emitent však môže poveriť vydaním dlhopisov v jeho mene právnickú osobu, ktorá má na túto činnosť oprávnenie podľa osobitného zákona, tzn. právnickú osobu, ktorá je oprávnená upisovať a umiestňovať finančné nástroje na základe pevného záväzku alebo poskytovať služby spojené s upisovaním finančných nástrojov v súlade s ust. § 6 ods. 1 písm. f) a ust. § 6 ods. 2 písm. f) zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších právnych predpisov.

    Separátnemu režimu podliehajú štátne dlhopisy, upravené v ust. § 18 a § 19 Zákona o dlhopisoch. Štátne dlhopisy predstavujú osobitný druh dlhopisov, ktoré v mene Slovenskej republiky vydáva Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (resp. iný subjekt poverený Ministerstvom financií SR). Emisiou štátnych dlhopisov sa zabezpečuje financovanie potrieb štátu. „Štátne dlhopisy možno vydávať v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok na základe rozhodnutia vlády, alebo na krytie schodku štátneho rozpočtu alebo v súlade s osobitným zákonom.“ V praxi môžeme vidieť, že Slovenská republika možnosť emitovania štátnych dlhopisov využíva, a tieto sú obchodované zväčša na zahraničných finančných trhoch.


    Čítať ďalej

Aktuality

viac
Tlačiť