DENNÍK HOSPODÁRSKE NOVINY: ŠKOLY CHCÚ OD 1. JÚNA VYSIELAŤ DIANIE V TRIEDACH, MÔŽU NARAZIŤ NA ZÁKON

Published
26 MÁJ'20

Denník Hospodárske noviny publikoval článok pod názvom „Školy chcú od 1. júna vysielať dianie v triedach, môžu naraziť na zákon“. V článku sa redaktorka HN, Simona Lucia Horváthová, zaoberala problematikou zavedenia kamerových systémov na školách za účelom online vysielania vyučovacieho procesu pre žiakov, ktorí sa budú zúčastňovať vyučovania dištančne. HN v článku zverejnili aj právny názor vedúceho advokáta našej advokátskej kancelárie, Mgr. Andreja Gubu, LL.M., ktorý im poskytol v jeho právnom stanovisku na základe vyžiadania redaktorky pri príprave tohto článku.

Článok ohľadom online vysielania vyučovacieho procesu, ktorý odkazuje aj na právny názor Andreja Gubu, si môžu predplatitelia Hospodárskych novín prečítať na webe HN ONLINE na nasledovnom odkaze: https://slovensko.hnonline.sk/2152971-kamera-v-triede-pre-deti-doma-moze-narazit, alebo si ho môžete bezplatne prečítať tu.

K problematike online vysielania vyučovacieho procesu si dovoľujeme doplniť nasledovné:

Pri zavedení kamerového systému do tried v školách je v zmysle zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších právnych predpisov a pravidiel GDPR nevyhnutné splnenie jednej z dvoch podmienok, a to:

a)        udelenie súhlasu so spracovaním osobných údajov na konkrétny účel od každej osoby, ktorej osobné údaje majú byť spracúvané, tzn. súhlas každého zamestnanca školy a každého jedného žiaka so spracúvaním jeho osobných údajov a informovanie všetkých osôb najmä o rozsahu, spôsobe, účele a dobe monitorovania; v prípade neplnoletých žiakov sa vyžaduje súhlas a informovanie ich zákonných zástupcov; alebo

b)       splnenie tzv. testu proporcionality (balančného testu), v rámci ktorého musí zriaďovateľ školy obhájiť, že jeho záujem na zavedení kamerového systému v triedach prevyšuje nad záujmom na ochrane základných práv a slobôd osoby, ktorej osobné údaje majú byť spracúvané.

V rámci testu proporcionality musí zriaďovateľ školy určiť účel a cieľ, ktorý chce spracúvaním osobných údajov dosiahnuť. Po jeho stanovení musí zvážiť, či je zavedenie kamerového systému primerané, skutočne nevyhnutné, či je možné stanovený cieľ dosiahnuť aj iným spôsobom, aký dôsledok by malo, ak by kamery v triedach umiestnené neboli a pod. Pri skúmaní týchto otázok musí prihliadať na to, že predmetom spracúvania osobných údajov sú v tomto prípade deti,  ktoré sú osobami so zvýšenou ochranou pri spracúvaní osobných údajov. Nemáme vedomosť o účele, za akým by mali byť v triedach umiestnené kamery, avšak máme za to, že v tomto prípade by zriaďovateľ iba veľmi ťažko obhájil, že jeho záujem na zavedení kamerových systémov prevyšuje nad právami a slobodami jeho zamestnancov alebo žiakov. Čiastočne obhájiteľné by mohlo byť napríklad zavedenie kamier na školskej chodbe, na ktorej sa nachádza väčší počet skríň s vyučovacími pomôckami - škola by tu mohla dôvodiť ochranou pred krádežou majetku školy. Ak by zriaďovateľ školy porušil akékoľvek ustanovenie zákona o ochrane osobných údajov, napr. by nezískal súhlas so spracúvaním osobných údajov od všetkých dotknutých osôb, ktorých osobné údaje bude spracúvať, alebo ak by pri kontrole zo strany Úradu na ochranu osobných údajov SR neprešiel testom proporcionality, môže mu byť úradom uložená pokuta až do výšky 10.000.000,- €.

Prejavmi osobnej povahy, ktoré sú predmetom právnej ochrany podľa ust. § 12 Občianskeho zákonníka (ochrana osobnosti), nie len obrazové a zvukovo-obrazové záznamy, ale aj zvukové záznamy - tieto sa smú vyhotoviť alebo použiť len s privolením osoby, ktorej sa týkajú (v danom prípade s privolením zákonného zástupcu žiaka). Ak má byť kamera umiestnená v triede počas školského vyučovania za prítomnosti žiakov, možno síce otočením kamery na učiteľa hypoteticky vylúčiť, že kamera vyhotoví obrazové záznamy prítomných žiakov, to sa však sotva dá vylúčiť pri zvukových prejavoch prítomných žiakov, inak by bolo nutné celý proces online vyučovania zmeniť na prednášku prítomného pedagóga bez akejkoľvek interakcie so žiakmi.

Okrem Občianskeho zákonníka nepriamo upravuje vyhotovovanie a používanie zvukových záznamov aj legislatíva v oblasti GDPR. Osobným údajom je totiž podľa ust. § 2 zákona o ochrane osobných údajov akýkoľvek údaj týkajúci sa identifikovanej alebo hoci aj len identifikovateľnej fyzickej osoby. Takýmto osobným údajom tak môže byť aj zvukový prejav, pretože ľudský hlas je jedinečný a na jeho základe je možné človeka identifikovať (napokon, dnes je už bežnou vecou napríklad vykonávania bankových operácií po prihlásení sa biometrickým údajom - hlasom). O to viac, že v rámci štandardného vyučovania sú prítomní žiaci učiteľom oslovovaní (aj menom), vyvolávaní, odpovedajú na otázky a zároveň sami kladú otázky, riešia úlohy - to všetko verbálne. Spracúvaním osobných údajov je aj samotné vysielanie zvukovo-obrazového prenosu alebo uloženie záznamu z takéhoto prenosu na dátové úložisko. Pri ochrane žiakov pred takýmto zásahom do práva na ochranu osobnosti je potrebné vziať na zreteľ aj tú skutočnosť, že aj keby tento prenos z vyučovania bol umožnený len žiakom danej triedy, ktorí sa vyučovania nezúčastňujú osobne (či už dobrovoľne, na základe rozhodnutia rodičov, alebo z objektívnych dôvodov - napríklad kvôli karanténe), a to tak, že prístup k online prenosu by bol viazaný na prihlasovacie meno a heslo, škola (vysielateľ) touto formou prenosu stráca kontrolu nad jeho ďalším šírením - v domácnosti žiaka sa k prenosu vie dostať nie len žiak, ale aj všetci členovia domácnosti, pri postúpení prihlasovacích údajov aj akákoľvek tretia osoba a ak nejakému žiakovi napadne urobiť si napríklad mobilom záznam z aktuálne vysielaného prenosu (doslova si mobilom natočí vyučovanie z obrazovky monitora pri jeho živom prenose), tak je tento prenos ďalej neobmedzene šíriteľný ďalej bez akejkoľvek možnosti kontroly zo strany školy, ba dokonca aj bez možnosti identifikovania, kto záznam z prenosu vyhotovil. Vieme si predstaviť, že počas vyučovania môže dôjsť aj k takej situácii, záznam ktorej (hoci aj len zvukový) by si žiak alebo jeho rodičia určite neželali šíriť ďalej (napríklad situácia, keď sa žiak pri odpovedi na otázku učiteľa zosmiešni hlúpou odpoveďou). Z takéhoto záznamu sa veľmi rýchlo môže stať virálne video, na ktorom žiaka už len podľa hlasu môže identifikovať veľký počet ľudí. Zodpovednosť za (okrem iného) psychickú ujmu žiaka v takomto prípade ponesie aj školské zariadenie, ktoré bez súhlasu zákonného zástupcu tohto žiaka umožnilo uskutočnenie prenosu zvukového prejavu osobnej povahy žiaka.

Open link All news
Print