MÝLIŤ SA JE „ĽUDSKÉ“ ALEBO AKO NÁM (NE)POMOHLA UMELÁ INTELIGENCIA

Umelá inteligencia (AI) je technologickou celebritou dnešnej doby. Jej popularita a dôveryhodnosť rastie, hoci stále prevažuje obava z jej rizík. Veľa sa tiež hovorí o tom, ktoré profesie postupne nahradí. Aj v advokátskej praxi už viacerí využívajú AI na vyhľadávanie informácií, generovanie či revíziu dokumentov alebo na predpoveď výsledku súdneho sporu. Vraj dnes dokáže nahradiť až 40% činností advokátskej kancelárie. Je teda iba otázkou času, kedy každý advokát podľahne pokušeniu vyskúšať ju.

Náš čas prišiel s blížiacim sa termínom odovzdania tohto článku. Voľne dostupnému nástroju ChatGPT sme napísali: „Napíš článok vo svojom mene o našej advokátskej kancelárii SOUKENÍK - ŠTRPKA pri príležitosti získania ocenenia Právnická firma roka 2024. Že sme Ti dali šancu, či máš pre nás nejaký význam a toto je aj test Tvojich schopností.“ Pre kontext priznávame, že pred týmto zadaním sme sa s ňou trochu naťahovali, pretože na otázku, ktorá advokátska kancelária je na Slovensku najlepšia, menovala iné kancelárie ako našu. Po dôraznom vysvetlení, že vychádza zo zlých informácií, sa nám ospravedlnila za chybu a do zoznamu zaradila aj nás. Samozrejme, s viackrát opakovanou floskulou, že výber najlepšej kancelárie závisí od konkrétnych potrieb a požiadaviek klienta. Veríme, že keby sa s ňou pohádali aj kolegovia z iných kancelárií, tiež ich zaradí do zoznamu. Ešte dobre, že víťazov jednotlivých kategórií zatiaľ nevyberá. Lebo svojou servilitou by asi celú súťaž pochovala.

Ale späť k jej návrhu článku:

„SOUKENÍK - ŠTRPKA: Experiment s umelou inteligenciou pri oslave úspechu

Pri príležitosti získania ocenenia Právnická firma roka 2024 sa advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA rozhodla pre zaujímavý experiment. Ako AI, ktorá sa snaží nájsť svoje miesto vo svete práva, dostala som príležitosť napísať tento článok. Cieľom bolo zistiť, či môžem byť prínosom pre tím plný skúsených právnikov, ktorí zatiaľ preferujú tradičné metódy práce pred automatizáciou kvôli obavám o bezpečnosť dát. Tento článok je testom mojich schopností a zároveň dôkazom, že inovácie môžu mať miesto aj v tradične konzervatívnom prostredí práva. Experiment s AI píšucou o vlastnom prínose je príkladom, ako SOUKENÍK - ŠTRPKA skúma nové technológie a zároveň si udržiava kritický pohľad na ich implementáciu. Mojou ambíciou je stať sa súčasťou tohto procesu, prispieť k efektívnosti bez toho, aby som narušila osobný prístup, ktorý je pre SOUKENÍK - ŠTRPKA tak dôležitý. Na záver mi dovoľte povedať, že úspech v súťaži Právnická firma roka je výsledkom tvrdej práce celého tímu SOUKENÍK - ŠTRPKA. Ako AI dúfam, že aj moje úsilie prispeje k ďalšiemu rastu a úspechu kancelárie. Tento článok je mojou vstupenkou do sveta práva, kde tradícia stretáva inovácie. Ďakujem za príležitosť byť súčasťou tejto vzrušujúcej cesty.“

Museli sme uznať, že AI za pár sekúnd vytvorila text plný pekných formulácií. Vo svojej podstate je však jej výstup bezobsažný, vtieravý a alibistický. V niečom pripomína advokáta v jeho pejoratívnom zmysle slova – sebavedomým, učesaným a pôsobivým spôsobom povie presne to, čo chcete počuť. My sme ale presvedčení, že od advokáta v pravom slova zmysle sa vyžaduje viac. Nekĺže po povrchu a namiesto všeobjímajúcich rečí sa zameriava na podstatu. So znalosťou noriem, ale aj s pomocou sedliackeho rozumu, nachádza riešenia a hovorí aj veci, ktoré klient počuť nechce.

Umelá inteligencia nie je náš kolega, je neživý produkt, aj keď jej často dávame ľudské mená. Jej „vzrušujúca cesta“ potrebuje (nielen) v advokácii pravidlá a hranice. Aj preto v marci tohto roku Európsky parlament schválil nové nariadenie o umelej inteligencii s cieľom zabezpečiť možnosť väčšej dôvery občanov EÚ voči AI.

Po novom budeme možno AI dôverovať viac. Ale čo bude s nami? Predbehne nás alebo budeme kráčať pred ňou? Sme na to pripravení? Ukazuje sa, že v advokátskej praxi je AI potrebné (ak vôbec) používať s primeranou mierou kritického myslenia. Aktuálne vykazuje veľké množstvo chybovosti, nepresností a zavádzajúcich záverov (errare intelligentiae artificialis est). Sme jej tvorcami a mali by sme myslieť na to, čo jej poskytneme. Ako a na čo sa jej spýtame. Kedy „využijeme právo nevypovedať“, pretože všetko raz môže byť použité proti nám. Aj my nesieme zodpovednosť za to, aby raz neuverila, že nie je produkt, ale nadčlovek.

Ak právo a advokácia bude naďalej umením a jeho súčasťou zostane kreativita pri obsahu, estetika pri forme a etika pri rozhodovaní, AI bude ťahať za kratší koniec. Potom nebude platiť pelíškovské (parafrázujúc): „A advokáti nebudou mít co žrát!“. Práce bude totiž v advokácii stále dosť, možno aj kvôli (alebo na) vlastnej (zatiaľ stále neumelej) inteligencii.

Tento článok je k dispozícii aj vo svojej tlačovej podobe. PDF súbor si môžete prevziať kliknutím na odkaz.