O spoločenskej zmluve alebo o princípoch politického práva

„Najstaršou a jedinou prirodzenou zo všetkých spoločností je rodina. Deti však ostávajú späté s otcom len dovtedy, kým ho pre svoj život potrebujú. Len čo táto potreba zanikne, prirodzené puto sa rozviaže. Deti sú zbavené povinnosti poslúchať otca, otec povinnosti starať sa o deti, všetci sa stanú rovnako nezávislými. Ak ostávajú spojení, tak nie z prirodzenosti, ale dobrovoľne, a sama rodina sa udržiava iba dohodou.Táto spoločná sloboda vyplýva z prirodzenosti človeka. Jeho prvým zákonnom je dbať na sebazáchovu, jeho prvými starosťami sú povinnosti voči sebe samému. Len čo dosiahne vek rozumu, stáva sa svojím pánom a sám posudzuje prostriedky vhodné na sebarealizáciu.Rodina je teda prvým vzorom politických spoločností: hlava štátu je obrazom otca, ľud je obrazom detí, všetci sa rodia rovní a slobodní a svoje slobody sa vzdávajú iba pre vlastný úžitok. Rozdiel spočíva iba v tom, že v rodine je otcova láska a starostlivosť deťmi odmeňovaná, no v štáte jeho hlava takúto lásku k ľudu nemá a nahradila ju záľuba v panovaní.“Autor: Jean-Jacques Rousseau