Exempla Iuris

  • RÍMSKO-PRÁVNY GÉN EURÓPSKEJ IDENTITY

    RÍMSKO-PRÁVNY GÉN EURÓPSKEJ IDENTITY

    V štúdiách i vo vedeckých článkoch profesora Petra Blaha je ukryté bohatstvo poznatkov rímskeho práva, zároveň je v nich však prítomná aj neustále zdôrazňovaná téza významu rímskeho práva pre utváranie európskej kontinentálnej právnej kultúry, ako i pre formovanie a podobu európskej civilizačnej identity: „Tri mohutné ideové prúdy antiky zásadným spôsobom ovplyvnili európsku kultúru: grécka filozofia, katolícke náboženstvo a rímske právo.“ A práve táto téza Blahovho diela, hoci je kľúčová, zostáva akosi v úzadí. Účelom vydania tejto publikácie je upriamiť na ňu pozornosť slovenskej právnickej verejnosti. Šestnásť štúdií rozčlenených podľa zamerania do troch oblastí: právnici a právnický stav; pojmy, princípy, kategórie - ich zrod a formovanie a na záver rímske právo dnes, vytvára obsahovo konzistentný monografický celok. Všetkými kapitolami knihy sa vinie myšlienka prelínania sa pojmov, ideí rímskeho práva európskymi dejinami, a to až do súčastnosti, do dnešných dní. Opakovane vyúsťuje nielen do spomínanej, Európu identifikujúcej tézy, ale aj do naliehavého odporúčania oprieť harmonizáciu európskeho práva o odkaz rímsko-právnej vzdelanosti.

    Autor: Peter Blaho

  • SEKULARIZOVANÝ ŠTÁT, Jeho povaha, jeho zdôvodnenie a jeho problémy v 21. storočí

    SEKULARIZOVANÝ ŠTÁT, Jeho povaha, jeho zdôvodnenie a jeho problémy v 21. storočí

    V roku 1964 nemecký profesor práva Ernst-Wolfgang Böckenförde vyslovil slávnu vetu: Slobodný, sekularizovaný štát žije z predpokladov, ktoré sám nemôže garantovať. Táto veta sa nazýva Böckenfördeho diktum. Je to E = mc2 vedy o štáte a práve.
    Vyjadruje v nej myšlienku sprevádzajúcu európske hľadanie vlastnej identity počas predchádzajúcich dvoch storočí. Od mnohých ostatných, ktorí nastolili a stále nastoľujú otázky kultúrnych predpokladov formovania a fungovania demokratických inštitúcií, sa Böckenförde líši nielen pregnantnou formuláciou dikta, ale najmä tým, že ho postavil do centra svojich úvah a okolo neho vybudoval mohutnú myšlienkovú stavbu. Problémov, ktorým čelí slobodný sekularizovaný štát v 21. storočí, je podľa Böckenfördeho viacero súvisia najmä s jeho charakterom ako sekularizovaného a slobodného štátu, ktorý zaručuje základné práva a je založený na zásadách právneho štátu. Böckenförde formuluje otázku, odkiaľ slobodný sekularizovaný štát získava nosný étos, nenahraditeľný pre úspešné spolužitie a pre spoločenský systém založený na princípe slobody. Ďalej sa pýta, do akej miery môže tento štát zotrvať v garantovaní náboženskej slobody, náboženskej neutrality a rovnoprávnosti náboženských spoločenstiev, ktoré má pre neho konštitutívny význam, a to najmä s ohľadom na rastúci nábožensko-svetonázorový pluralizmus a vzrastajúcu migráciu, ak je súčasne závislý na určitej zažitej kultúre, nezriedka ovplyvnenej náboženskými tradíciami, ako pospolu spájajúcim základom. Áno, Böckenförde ponúka na položené otázky odpovede, avšak, nepredbiehajme a nechajme ich vysloviť samotnému autorovi.

    Autor: Ernst-Wolfgang Böckenförde

  • PRIRODZENÝ ZÁKON A PRIRODZENÉ PRÁVA

    PRIRODZENÝ ZÁKON A PRIRODZENÉ PRÁVA

    John Finnis je austrálsky filozof a právny vedec, ktorý sa zameriava na filozofiu práva, právnu vedu, ako aj na ústavné právo. Jeho najvýznamnejším dielom je kniha Prirodzený zákon a prirodzené práva, ktorá po prvý raz vyšla v roku 1980. Týka sa prirodzeného práva a obsahuje predovšetkým výklad o tom, prečo sa niektoré pravdy o prirodzenom zákone / práve v rôznych obdobiach prehliadali alebo zahmlievali.
    Filozofia práva, ktorú nám vo svojej knihe predkladá John Finnis, sa jasne zaraďuje do spektra prirodzeno-právneho myslenia. V mnohých bodoch je úzko spätá s myslením Tomáša Akvinského, avšak nesporne ponúka aj jeho osobitný variant prihovárajúci sa modernej dobe. Finnis používa prostriedky moderného racionálneho diskurzu a nachádza originálne odpovede na otázky ľudského dobra a praktickej rozumnosti. Preto je jeho teória prirodzeného zákona a prirodzených práv jedným z významných príspevkov k modernej obnove jusnaturalizmu. Je zavŕšením určitej línie, pričom nie je popretím ostatných škôl v právnej vede, ale skôr nápravou nevyváženosti existujúcej v tejto oblasti od polovice 19. storočia až do konca 20. storočia.

    Autor: John Finnis

  • ČISTÁ PRÁVNA NÁUKA

    ČISTÁ PRÁVNA NÁUKA

    Hans Kelsen bol významný rakúsky teoretik práva a politiky, zakladateľ tzv. normativizmu. Jeho Čistá právna náuka patrí medzi najdôležitejšie právno-filozofické diela 20. storočia. Ide o jeho opus magnum, ktorý sa rodil postupne počas celej jeho aktívnej kariéry. V tomto zásadnom texte sa rozchádza s prirodzenoprávnou náukou, s prienikom hodnôt, morálky a ideológie do právnej vedy. Tým, že chirurgickým rezom vylúpol právo od sociológie i morálky, objavil sa pred ním problém dôvodu platnosti práva. Keďže ním už nemôže byť autoritatívne určenie, sociálna účinnosť, ani voči právu vonkajší dôvod Rozum či Dobro , formuluje analytický dôvod platnosti: je ním základná norma, tento hypotetický predpoklad existencie každého právneho poriadku.
    Hans Kelsen po sebe zanechal mimoriadne rozsiahle dielo, jeho zásluhou sa formuje konzistentná a originálna analytická koncepcia právnej vedy čistá právna náuka.

    Autor: Hans Kelsen

  • SUDCA V DEMOKRACII

    SUDCA V DEMOKRACII

    Sudcovi v modernej demokracii pripadá úloha, v rámci ktorej rieši mnohé z najnaliehavejších politických problémov súčasnosti, či už preskúmava výsledky volieb, právne postavenie osôb podozrivých z terorizmu, alebo otázku, či a ako môžu byť ľudia odsudzovaní na trest smrti.
    Aharon Barak napísal pôsobivú knihu o úlohe sudcu, ktorá má dve základné dimenzie: preklenovanie medzery medzi právom a spoločnosťou a ochrana ústavy a demokracie. Prvý rozmer sa týka vyvažovania potreby prispôsobovať právo spoločenským zmenám s potrebou stability. Druhý rozmer výžaduje konečnú zodpovednosť sudcu nie vo vzťahu k verejnej mienke alebo voči politikom, ale vo vzťahu k "vnútornej morálke" demokracie. Súdnictvo a každý sudca musia ochraňovať ako formálnu demokraciu vyjadrenú v zvrchovanosti zákonodarnej moci a v samotných voľbách, tak aj reálnu demokraciu vyjadrenú v pojmoch deľby moci, vlády práva či základných princípov právneho štátu, nezávislosti súdnictva a ľudských práv.

    Autor: Aharon Barak

Aktuality

viac
Tlačiť