Odborné články

  • De lege lata – Inštitút opravy chýb v katastrálnom operáte

    17. októbra 2019 | Autor: JOZEF NÁDASKÝ a FILIP UHLIARIK

    Oprava chýb v katastrálnom operáte je osobitný právny inštitút upravený v ust. § 59 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“), ktorému sa v právnej teórii venuje malá pozornosť, a to napriek tomu, že je v právnej praxi Okresných úradov, katastrálnych odborov vo veľkej miere využívaný. Rovnako jeho význam súvisí aj s materiálnou publicitou katastra nehnuteľností, ktorá je založená na zásade hodnovernosti a následnej záväznosti určených údajov katastra nehnuteľností.
    Významnou sa v tomto smere stala novela Katastrálneho zákona prijatá zákonom č.212/2018 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony zo dňa 19. 6. 2018, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1. 10. 2018. Táto Novela rozšírila právnu úpravu inštitútu opravy chýb a zároveň ju prispôsobila požiadavkám súčasnej právnej praxe. Súčasne môžeme povedať, že novelou bola v ust. § 59 ods. 1 prvá veta Katastrálneho zákona stanovená definícia konania o oprave chýb, a to v nasledujúcom znení: „Konanie o oprave chyby je konanie, v ktorom okresný úrad opravuje chybné údaje katastra, ktoré vznikli jeho vlastnou činnosťou alebo činnosťou iných štátnych orgánov, notárov alebo iných osôb na základe chybných podkladov okresného úradu.“

    Čítať ďalej

  • Bagateľný cenzus pri dovolaniach v sporoch s ochranou slabšej strany

    16. apríla 2019 | Autor: DAVID SOUKENÍK a MILAN BÉREŠ

    Po uplynutí takmer troch rokov od nadobudnutia účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) sa nový civilný proces prejavuje ako efektívny prostriedok riešenia súdnych sporov vyplývajúcich z hmotného práva. Aj vplyvom ustálenej rozhodovacej praxe a súdneho dotvárania práva sa v praxi tento procesný predpis dopĺňa. V niektorých prípadoch si súd, ako orgán aplikácie práva, vystačí s jednoduchým gramatickým výkladom právnych noriem, inokedy musí konfrontovať viacero druhov výkladu a vybrať ten najefektívnejší s prihliadnutím na potreby a účel daného skutkového stavu. V situáciách zákonodarcom opomenutých môže súd využiť analógiu upravenú v článku 4 CSP. Problémom, ktorý pri možnosti tejto výkladovej autonómie môže v aplikačnej praxi nastať, je negatívny dopad nesprávnej interpretácie na strany sporu a na všetky subjekty, ktoré sa pro futuro môžu ocitnúť v podobnom postavení (keďže sa vytvára ustálená rozhodovacia prax). Negatívum situácie sa stupňuje v prípade, ak má rozhodnutie aj ústavnoprávne konotácie (o tom v nasledujúcom texte) a neumožní výkon základných práv vyplývajúcich z ústavy.

    Aplikačná prax diferencuje medzi podmienkami uplatnenia riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. In concreto pre prípad využitia mimoriadneho opravného prostriedku – dovolania, musia byť kumulatívne splnené podmienky na jeho uplatnenie. Esenciálnou náležitosťou tohto procesného úkonu je okrem iného aj vymedzenie dovolacieho dôvodu, resp. simultánne viacerých dovolacích dôvodov. CSP diferencuje medzi dvoma kategóriami dovolacích dôvodov. Prvou z nich sú vady zmätočnosti vymedzené v ust. § 420 CSP. Tieto vady zmätočnosti súvisia s nezákonným procesným postupom súdu. Tou druhou kategóriou, vymedzenou v ust. § 421 CSP, sú dôvody súvisiace s právnym posúdením veci, kedy sa dovolanie podáva voči rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorý potvrdil alebo zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, vtedy ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. V tomto článku sa budeme venovať len dovolaciemu dôvodu súvisiacemu s právnym posúdením veci.
    Na to, aby sa mohla kreovať judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“), musia sa riešiť právne otázky predtým neriešené, riešené dovolacím súdom rozdielne, poprípade riešené ale v dôsledku dynamického vývoja spoločenských vzťahov si doterajšie riešenia vyžiadajú aktualizáciu a odvolacie súdy sa musia odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe. V súvislosti s riešením právnych otázok nesmieme opomenúť ustanovenie § 422 CSP. Pre prípad riešenia právnych otázok sporov s peňažným plnením musí dôjsť k naplneniu požiadavky prekročenia bagateľného cenzu. Bagateľný cenzus predstavuje minimálnu hranicu vyjadrenú v peniazoch, ktorú musí hodnota peňažného sporu prekročiť, ak chce subjekt podať dovolanie týkajúce sa riešenia právnej otázky. Ako uvádza F. Sedlačko, „Bagateľný cenzus je v § 422 ods. 1 CSP vymedzený tak, že napriek splneniu zákonných podmienok podľa § 421 ods. 1 CSP nie je dovolanie prípustné vo veciach peňažného plnenia neprevyšujúceho desaťnásobok minimálnej mzdy, resp. dvojnásobok minimálnej mzdy v sporoch s ochranou slabšej strany.“ Táto hranica je teda vymedzená na desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. V prípade sporov s ochranou slabšej strany je bagateľný cenzus nastavený na dvojnásobok minimálnej mzdy (na príslušenstvo sa taktiež neprihliada).

    A práve pri sporoch s ochranou slabšej strany sa vynára otázka, či sa spomínaná znížená hranica cenzu na podanie dovolania uplatní len na dovolania podané slabšou stranou, alebo aj na dovolania podané zamestnávateľom, dodávateľom a subjektom označeným ako diskriminujúci (na účely tohto článku ďalej len „silnejšie strany“).

    Čítať ďalej

  • ŠTRAJK

    03. decembra 2018 | Autor: ANDREJ GUBA a SIMONA HORÁKOVÁ

    Aké sú podmienky jeho vyhlásenia? Kedy je nelegálny? Aké má zamestnávateľ možnosti vlastnej právnej ochrany?
    Odpovede na tieto otázky poskytli naši špecialisti na pracovné právo – vedúci advokát Andrej Guba a advokátska koncipientka Simona Horáková. Celý článok bol uverejnený v PRÁVO, špeciálnej prílohe denníka SME z 30. novembra 2018.

    Čítať ďalej

  • AKÉ POVINNOSTI MAJÚ ZAHRANIČNÍ PARTNERI VEREJNÉHO SEKTORA?

    23. novembra 2018 | Autor: MILAN GOCNÍK a ADAM VOZÁR

    Zahraničné subjekty majúce záujem pôsobiť na slovenskom trhu a vstupovať do zmluvných vzťahov s verejným sektorom často prekvapí slovenská protischránková legislatíva. Osoby, ktoré sú považované za partnerov verejného sektora sú povinné registrovať sa v Registri partnerov verejného sektora - osobitnom informačnom systéme verejnej správy, cieľom ktorého je odkryť vlastnícku a riadiacu štruktúru spoločností vstupujúcich do zmluvných vzťahov s verejným sektorom (orgánmi štátnej správy, samosprávy, či inými subjektmi nakladajúcimi s verejnými zdrojmi či majetkom).

    Celý článok (v anglickom jazyku) so stručným prehľadom povinností v tejto oblasti, najmä na koho sa tieto povinnosti vzťahujú, ako prebieha registrácia a aké sú riziká v prípade nesplnenia povinností si môžete prečítať v ročenke Investment Advisory Guide 2018/2019, ktorú vydáva vydavateľstvo The Slovak Spectator.

    Čítať ďalej

  • ROZHODCOVSKÉ KONANIE MEDZI ČLENSKÝM ŠTÁTOM EÚ A INVESTOROM Z INÉHO ČLENSKÉHO ŠTÁTU

    23. novembra 2018 | Autor: ANDREA ERBENOVÁ a BARBORA IVANOVÁ

    Aké sú možnosti vedenia rozhodcovského konania medzi členským štátom Európskej únie a investorom z iného členského štátu v kontexte recentného rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie?

    Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí C - 284/16, Slovenská republika/Achmea BV. vyhlásil rozhodcovské zmluvy (doložky), obsiahnuté v dohodách o ochrane investícií uzatvorených medzi členskými štátmi za odporujúce primárnemu právu. Predmetné rozhodnutie sa týkalo prípadu dohody o podpore a vzájomnej ochrane investícií (ďalej len "dohoda"), uzatvorenej medzi právnym predchodcom Slovenskej republiky (Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou) a Holandským kráľovstvom pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Na základe uvedenej dohody mohol investor jedného z členského štátu (v tomto prípade Holandské kráľovstvo) v prípade sporu týkajúceho sa investícií začať konanie proti tomuto druhému štátu pred rozhodcovským súdom, ktorého právomoc sa tento štát zaviazal akceptovať. Súdny dvor Európskej únie potvrdil princíp prednosti európskeho práva a takéto dohody vyhlásil za nezlučiteľné s ustanoveniami Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

    Celý článok (v anglickom jazyku) o dôvodoch, ktoré viedli Súdny dvor Európskej únie k takémuto záveru ako aj následky jeho rozhodnutia pre budúcnosť, nájdete v ročenke Investment Advisory Guide 2018/2019, ktorú vydáva vydavateľstvo The Slovak Spectator.

    Čítať ďalej

Aktuality

viac
Tlačiť