Odborné články

  • LEGALITA AUTONÓMNYCH ZBRANÍ AKO JEDNA Z AKTUÁLNYCH OTÁZOK MEDZINÁRODNÉHO PRÁVA VEREJNÉHO

    3. februára 2021 | Autor: MILAN BÉREŠ

    Odborný článok Milana Béreša, právneho asistenta advokátskej kancelárie SOUKENÍK - ŠTRPKA, bol zaradený medzi príspevky publikované v zborníku študentských prác o vybraných otázkach medzinárodného práva, ktorý zostavuje Katedra medzinárodného práva a medzinárodných vzťahov Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

    Zborník obsahuje vybrané odborné články z oblasti medzinárodného práva verejného a súkromného. Konkrétne článok právneho asistenta z našej kancelárie pojednáva o dôležitej a pomerne prehliadanej téme používania (plne) autonómnych zbraní v ozbrojených konfliktoch a súladnosti ich používania s pravidlami medzinárodného humanitárneho práva. Predmetná práca nesie názov: Umelá inteligencia verzus človek v ozbrojených konfliktoch dnešných a budúcich dní. Kto z koho?

    Uvedený zborník si môžete prečítať kliknutím na tlačidlo "Čítať ďalej", článok nájdete na str. 65 až 73.

    Čítať ďalej

  • PRÁCA Z DOMU V ČASE PANDÉMIE - FAQ

    11. novembra 2020 | Autor: ANDREJ GUBA a SIMONA HORÁKOVÁ

    Vykonávanie práce z domu v režime tzv. home officu sa počas pandémie ochorenia COVID-19 stalo novým trendom. O home office postupne prejavuje záujem čoraz viac zamestnancov, zavedenie tohto režimu do praxe však pre zamestnávateľov otvára množstvo otázok. Najčastejšími z nich sú:

    - Aké možnosti práce z domu poskytuje Zákonník práce?
    - Za splnenia akých podmienok môže zamestnanec počas pandémie vykonávať prácu doma?
    - Môže zamestnávateľ jednostranne zrušiť alebo aspoň prerušiť home office?
    - Má zamestnanec vykonávajúci prácu doma nárok na zabezpečenie stravovania?
    - Kto má povinnosť zabezpečiť vybavenie pracoviska pri výkone práce z domu v obydlí zamestnanca?

    Všetky odpovede na tieto otázky si môžete prečítať kliknutím na tlačidlo "Na stiahnutie" (EN).

    Na stiahnutie

  • KURZARBEIT – VČERA, DNES A ZAJTRA

    11. novembra 2020 | Autor: DIANA HAMAROVÁ a ANDREJ ROLFES

    Kurzarbeit (short-time work scheme) ako alternatíva skončenia pracovného pomeru z organizačných dôvodov je forma sociálneho poistenia spočívajúca v redukcii pracovného času a mzdy zamestnanca, s tým, že štát prevezme osobné náklady na zamestnanca. Názory odborníkov na kurzarbeit ako prostriedok krízového manažmentu podporujúci zamestnanosť sa zásadne líšia. Tento inštitút bol v praxi prvýkrát aplikovaný už v roku 1910 v Spolkovej republike Nemecko. Slovenská republika začala kurzarbeit využívať naplno až v roku 2020, po vypuknutí pandémie ochorenia COVID-19.

    Článok v anglickom jazyku zameraný na porovnanie najdôležitejších zmien, ku ktorým došlo v uplynulých mesiacoch v súvislosti s aplikáciou inštitútu kurzarbeitu v Nemecku a na Slovensku, si môžete prečítať kliknutím na tlačidlo "Na stiahnutie" (EN).

    Na stiahnutie

  • NÁKLADNÁ DOPRAVA A VYSIELANIE ZAMESTNANCOV Z HĽADISKA PRÁVA EÚ

    20. novembra 2019 | Autor: KATARÍNA MESIARIKOVÁ a BARBORA MIHÁLIKOVÁ

    Kamiónová doprava je podnikateľskou činnosťou s ktorou súvisia mnohé nevyriešené otázky. Jednou z problematických tém kamiónovej prepravy je postavenie zamestnancov, vykonávajúcich prácu vodičov mimo územia ich miesta výkonu práce, ktoré vo svetle jednotlivých krajín Európskej únie nie je jednotné a spôsobuje zamestnávateľom značné administratívne zaťaženie. Častým problémom zamestnávateľov je určenie, či je zamestnanec pri plnení jeho pracovných úloh vodiča vyslaný na výkon práce pri poskytovaní služieb mimo územia SR alebo je jeho pobyt mimo územia SR vnímaný ako zahraničná pracovná cesta. Súčasný právny systém jednotlivých krajín Európskej únie vo vzťahu ku kamiónovej doprave však nie je jednotný a iné členské štáty EÚ otázku posúdenia zahraničných pracovných ciest upravujú odlišne, čo zároveň vyvoláva povinnosť zamestnávateľa dodržiavať mzdové podmienky rôznych členských štátov EÚ. Z tohto dôvodu Európska komisia predstavila v roku 2017 pod názvom „balík mobility“ tri iniciatívy reprezentujúce najväčšiu zmenu pravidiel cestnej dopravy Európskej únie.

    Celý článok (v anglickom jazyku) zaoberajúci sa iniciatívou EÚ označenej ako Mobility package I, ktorá zastrešuje práve postavenie zamestnancov pri výkone práce mimo územia ich miesta výkonu práce si môžete prečítať v ročenke Investment Advisory Guide 2019/2020 vydávanej vydavateľstvom The Slovak Spectator.

    Čítať ďalej

  • De lege lata – Inštitút opravy chýb v katastrálnom operáte

    17. októbra 2019 | Autor: JOZEF NÁDASKÝ a FILIP UHLIARIK

    Oprava chýb v katastrálnom operáte je osobitný právny inštitút upravený v ust. § 59 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“), ktorému sa v právnej teórii venuje malá pozornosť, a to napriek tomu, že je v právnej praxi Okresných úradov, katastrálnych odborov vo veľkej miere využívaný. Rovnako jeho význam súvisí aj s materiálnou publicitou katastra nehnuteľností, ktorá je založená na zásade hodnovernosti a následnej záväznosti určených údajov katastra nehnuteľností.
    Významnou sa v tomto smere stala novela Katastrálneho zákona prijatá zákonom č.212/2018 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony zo dňa 19. 6. 2018, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1. 10. 2018. Táto Novela rozšírila právnu úpravu inštitútu opravy chýb a zároveň ju prispôsobila požiadavkám súčasnej právnej praxe. Súčasne môžeme povedať, že novelou bola v ust. § 59 ods. 1 prvá veta Katastrálneho zákona stanovená definícia konania o oprave chýb, a to v nasledujúcom znení: „Konanie o oprave chyby je konanie, v ktorom okresný úrad opravuje chybné údaje katastra, ktoré vznikli jeho vlastnou činnosťou alebo činnosťou iných štátnych orgánov, notárov alebo iných osôb na základe chybných podkladov okresného úradu.“

    Čítať ďalej

Aktuality

viac
Tlačiť